Poľovníctvo vs. ochrana – ako je to naozaj

Na jednej strane desiatky rokov odbornej práce, na druhej amaterizmus, neodbornosť a bezcieľnosť

V dnešnej dobe na Slovensku v téme ochrany prírody, sa nedá nevšimnúť stupňujúce sa napätie v diverzifikácii názorov. Ako milovníka prírody ma táto téma už dlhší čas nenecháva chladným. Ako vášnivý poľovník a zároveň absolvent lesníckej školy so zameraním na krajinnú ekológiu a štúdium environmentalistiky vidím dokonale na obe strany mince.

Ale pekne poporiadku.

Rozumné bude asi na úvod začať dnešným spoločenským trendom, kde poľovníci a lesníci sú vnímaní ako tí „zlí“ ľudia s puškami a pílami v rukách, ktorých nezaujíma nič iné ako zabiť zver, získať trofej alebo spíliť strom a predať drevnú hmotu a akoby nebrali ohľad na dôsledky v krajine. Na druhej strane nám tu proti týmto „zlým“ poľovníkom a lesníkom stoja ochranári prírody, spoločnosťou vnímaní ako tí dobrí, kladní bojovníci za prírodu, ktorý chránia naše lesy a život v nich s najlepším vedomím a v domnení, že len oni majú patent ako sa starať o prírodu. Tým mám namysli lesy, v ktorých lesníci hospodárili pestovali a chránili celé desaťročia.

Ale je to naozaj tak?

Myslím, že obe strany sa zhodnú, že malý štát ako slovensko má prekrásnu prírodu a predovšetkým lesy. Bežný človek sa v rôznych kútoch našej krajiny môže obzrieť okolo seba a vidieť tú krásu našich lesov naprieč celou krajinou.

Ale kto sa o tie lesy staral a dal tej prírode tvár akú má dnes? Kto zakladal lesné porasty, viedol tam pestovnú činnosť a dopestoval lesy na aké sa môžeme dnes pozerať?

Neboli to práve lesníci? Generácie lesníkov, ktorí zakladali porasty, venovali sa pestovaniu lesov vyžínaním porastov, pracnými prerezávkami a prebierkami aby dopestovali zdravé krásne lesy až po ich rubný vek. Dospelé stromy boli vyťažené a každá holina sa zo zákona musela a zo zákona musí do dvoch rokov zalesniť. To je najstarší lesnícky zákon,ktorý zaviedla ešte Mária Terézia v roku 1769 a platí dodnes podľa zákona o lesoch č. 326/2005 Z.z. Organizované lesné hospodárstvo s legislatívnou a odbornou podporou vzniklo už v 18. storočí. Keďže v tých časoch oproti dnešku tvorilo územie Slovenska z veľkej časti nezalesnené územia, zakladali sa nové lesné porasty pracnou výsadbou stromov. Výsadba, pestovanie a obhospodarovanie o ktoré sa starali lesníci a lesní pracovníci bolo, a aj dodnes je, vzhľadom na odbornosť a pracnosť náročné.

A tak generácie lesníkov si túto zodpovednosť predávajú celé desaťročia, ba dokonca storočia a výsledkom je krásna príroda akú máme dnes. Podotýkam, že moderné ochranárske hnutia vznikli až po roku 1989, zatiaľ čo vznik odborného lesníctva na našom území začalo v roku 1760 za čias panovania Márie Terézie a v neskoršom období Jozefa II. ktorí sa postavili proti nadmernému vyrubovaniu lesov.

Ale zrazu…

Ale zrazu sa nám tu odniekiaľ vynorí skupina tzv. ochranárov, ktorí sa rozhodli, že oni túto náročnú, odbornú a dlhoročnú, niekoľko generačnú prácu lesníkov akoby, idú odignorovať, proste akoby sa nestalo. A odteraz len oni majú najzdravší, najlepší a jediný spôsob ako nakladať s našimi lesmi a ako sa o ne starať.

Bijú sa do pŕs za našu krásnu prírodu a krásne lesy, ktoré ale nevypestovali oni.

Odsudzujú prácu lesníkov, pritom ju zároveň obdivujú a pýšia sa ňou.

Viete, na jednej strane sa bijú za krásu našich lesov, s tým, že oni ich zrazu idú chrániť. Za lesy, ktoré k dnešnej podobe priviedlo od 18. storočia niekoľko generácií lesníkov. Tí majú zásluhu na súčasnom stave a vzhľade slovenských lesov. Nie aktivistické ochranárske spolky, ktoré u nás začali byť aktívne až po roku 1989. Pretože čo si drvivá časť Slovákov neuvedomuje je, že väčšina lesov na Slovensku je vypestovaná lesníkmi a niesu to pralesy, ktoré tu sami vyrástli.

Príklad pre laickú verejnosť

Predstavte si, že máte nejaký pozemok, pôdu na ktorej sa nič nenachádza. Rozhodnete sa, že si na nej niečo vypestujete. Tak tvrdo pracujete, začnete orať, brániť, kypriť pôdu, vytvoríte si políčka, nakúpite náradie, osivo alebo priesady.

Zeleninu si zasadíte do zeme.

Celé mesiace sa o ňu staráte, vytrhávate burinu, zalievate. A keď konečne po dlhomesačnej práci vypestujete krásnu záhradu plnú zeleniny, na ktorú sa tešíte, tak odniekiaľ priskočí „ochranár“, postaví sa k vašej záhradke a začne vám hovoriť, že to je veľmi pekná záhradka s krásnymi plodmi, a zakáže vám sa do nej starať. Začne vám zakazovať pleť burinu, začne vám zakazovať zbierať vašu vlastnú úrodu. Lebo vaša záhradka je príliš pekná a nemôže vám dovoliť aby ste ju zničili tým, že si pozbierate plody a že ju na jeseň znovu pooriete. Musíte ju nechať takú peknú ako je a nezasahovať viac do nej.

Čo sa ale stane?

Plody zhnijú, opadajú, záhradka zvädne, zarastie burinou. Ďaľší rok tam nevyrastie okrem buriny nič.

Tak takto to je aj s našimi lesmi, ktoré predstavujú pre lesníkov takú záhradku, s tým rozdielom, že lesy sa pestujú celé desaťročia kým lesník zožne úrodu. Čo sa vyrúbe ,to sa opäť vysadí.

Porovnajme teda výsledky lesníkov s výsledkami ochranárov. Lesníci organizovane a plánovane hospodária s lesmi, každý rok zhotovujú plán ťažby a pestovných prác v lesných porastoch, starajú sa o osvetu pre nastávajúce generácie a mnoho iného. Kde po zásahoch ochranárskych spolkov vidíme porasty pripomínajúce mesačnú krajinu, rozširovanie a vznik nových ohnísk v smrekových porastoch napadnutými lykožrútom alebo napríklad chaotické a nezmyselné riadenie či skôr neriadenie populácie veľkých šeliem medveďa a vlka.

A tu vzniká to zaujímavé.

Cele roky bol lesník či poľovník zároveň ochrancom prírody a tak k nej aj pristupoval.

Pre tých ktorých nevedia tak význam termínu poľovníctvo:

Poľovníctvo je odbor zaoberajúci sa chovom, ochranou, zušľachťovaním a lovom zveri, ako aj hospodárskym zhodnocovaním úlovkov. Zahŕňa trvalo udržateľné a cieľavedomé obhospodarovanie voľne žijúcej zveri.

No odniekiaľ tu vznikla táto zvláštna samozvaná skupina ochranárov a tiež rôzne ochranárske spolky, ktoré zrazu tých čo v lesoch dlhé roky hospodárili a chránili poštvali proti spoločnosti, s tým že len oni zrazu vedia najlepšie ako prírodu chrániť.

Tento trend intenzívnejšie začal vznikať 89. rokom ale posledné desaťročie nabral na sile. Smutný fakt je, že väčšina týchto pseudo ochranárov a hlavne ich prívržencov a sympatizantov sú ľudia z miest, ktorí veľa času v prírode netrávia a znalosti o prírode, lesníctve či poľovníctve nemajú takmer žiadne.

Veď si možno pamätáme vyjadrenia ministra životného prostredia z pred pár rokov ako pred médiami tvrdil, že poľovníci nadmerne prikrmujú lesnú zver a že jelene sú vyžraté a majú nadváhu, sú ťažké, preto sa zabárajú do blata a nevládzu utekať. Vraj to je dôvod prečo zdravé jedince nevedia ujsť pred vlkmi.

Toto myslím, že hovorí za všetko. Takýto nonsens vypustí z úst minister životného prostredia.

Čo k tomu dodať? Asi len zbohom zdravý rozum.

Ako ďalší katastrofálny príklad tu máme neodbornú a nekoordinovanú ochranu medveďa hnedého.

To je len fiasko. Dodnes som nevidel ani nepočul o nejakom odbornom pláne ani o nejakej trvalo udržatelnej predstave od odborníkov z ochrany prírody.

„Koľko je dosť?“

Keď že našim ochranárom sa zdajú počty medveďa stále nízke tak by som predpokladal, že majú nejaký konkrétny plán s konkrétnymi číslami, keďže výmera lesov s prirodzeným prostredím pre medveďa hnedého na Slovensku(čo je lesná oblasť od 400 m.n.m.) , sa nezväčšuje každým rokom rovnako ani rozloha Slovenska sa neposúva.

Narozdiel od populácie medveďov, ktorá rastie každým rokom.

Rád by som videl od ochranárov konkrétny plán s konkrétnymi číslami do akého počtu kusov plánujú chrániť medvediu populáciu. Dokedy je to podla nich pre našu krajinu únosné a čo ďalej po prekročení alebo dosiahnutí týchto čísel.

Žiaľ obávam sa, že takýto plán neexistuje a ochrana prírody funguje tak ako funguje, a to neodborne „hala bala“ chrániť medveďa „od nevidím do nevidím“ hlavne pokiaľ tečú európske peniaze na ochranu veľkých šeliem.

Nevadí im však už to, že medvede sa už nachádzajú mimo ich prirodzeného prostredia. Že sú videné v kukuričných poliach v južných častiach Slovenska kde zďaleka nemajú prirodzené prostredie, alebo, že už sa vyskytujú v okresoch ako Levice, Zlaté Moravce, Nitra a pod.

To im nevadí.

Nehovoriac o tom keď to „veľké“ odborné sčítanie, monitoring medveďov robili títo pseudo odborníci v zimnom období, kedy väčšina medveďov hibernuje alebo inak povedané majú zimný spánok a teda väčšina medveďov v čase ich sčítavania spala v brlohoch.

Prečo nesčítavali medvede na jar až začiatkom leta keď sú medvede najaktívnejšie?

Je tiež asi „normálne“, že pribúdajú útoky na človeka ako aj strata plachosti medveďov.

A ten náš unikát zvaný „Zásahový tím“ . Ich existencia, je len dôkazom, že sa ochranárom vymkla situácia z pod kontroly, a reguláciu, ktorú by inak vykonávali poľovníci stanovenými kvótami v rámci svojho voľného času a na vlastné náklady. Takto však musí štát platiť zo štátnych zdrojov členov zásahových tímov. Samotná potreba vzniku týchto tímov je stelesneným dôkazom o zlyhaní riadenia ochrany medveďa hnedého

A plán na ochranu medveďa s konkrétnymi číslami a cieľmi nejako chýba.

Amaterizmus.

Tak hlucháňa či medveďa?

Tí istý ochranári, chcú zároveň chrániť hlucháňa tetrova, ktorí sa vyskytuje v rovnakom biotope ako medveď, vlk a rys. Pričom vieme, že samica hlucháňa, ktorá hniezdi na zemi, je ľahkou korisťou pre premnoženého medveďa aktívneho hlavne v noci.

Ľudsky povedané: Ako potom môžeme čakať že sa hlucháňovi začne dariť v rozmnožovaní a zvyšovaní svojej populácie, pri tom množstve medveďov pre ktorých je takou jednohubkou,. Proste ľahká korisť. To nespomínam vlkov.

Ale na vine, že sa hlucháňovi nedarí zvyšovať svoju populáciu sú vraj lesníci.

Ako inak. Aj takto vyzerá naša ochrana prírody.

Nezdravo a iracionálne uvažujúci ľudia ktorí si získavajú náklonnosť ľudí z miest s neznalosťou danej problematiky.

Súkromným vlastníkom záhrad a lúk na vidieku prikazujú kedy majú kosiť svoje lúky a záhrady. Nepozerajú na počasie, ktoré je pre týchto ľudí smerodajne aby stihli zabezpečiť potravu na zimu pre svoje hospodárske zvieratá.

Oni určujú kedy budú kosiť svoje lúky. Desiatky rokov ich otcovia a starí otcovia tie lúky obhospodarovali a teraz im idú ochranári kázať kedy čo môžu a kedy čo nie.

Inak im stopnú dotácie.

A to všetko pre výskyt určitého hmyzu alebo rastliny na ich pozemku. Tá sa tam ale odjakživa vyskytovala práve pri starom spôsobe hospodárenia.

Mnohí ľudia korí krvopotne budujú svoje farmy a chovy to vnímajú ako šikanu. Myslím si, že právom.

Záverom

Keď sa pozrieme na prácu jednej aj druhej skupiny treba len skonštatovať že pokým po lesníkoch a poľovníkoch vidieť organizovanú cieľavedomú prácu ( čo sa týka poľovníkov tak na vlastné náklady) a dlho udržateľný systém prác s konkrétnymi výsledkami a konkrétnymi číslami, tak po ochranárskych spolkoch vidieť len neodbornosť, chaos, amaterizmus, premnožené šelmy, nezvládnuté bezcieľne riadenie celej agendy, pribúdajúce útoky na ľudí, výskyt medveďa ďaleko mimo svojho prirodzeného prostredia, chaotické a neplánované manažovanie aktivít proti lesným podnikom, aktivity bez trvalo udržateľných výsledkov, bez konkrétnych plánov a čísiel.